Najväčšia
moc, akú
sme kedy
mali.
“Všetko vyzerá ako nemožné, kým sa to podarí.”
Nelson Mandela
prezident Juhoafrickej republiky
a bojovník proti apartheidu
1918 - 2013
Kreativita nie je schopnosť malovať, ale schopnosť meniť problémy na riešenia a predstavy na realitu. Prečo je práve dnes pre každého z nás dôležitejšia ako kedykoľvek predtým?
Každý z nás má svoje sny a predstavy, ktoré by rád v živote uskutočnil. Aby sme to dokázali, nemusíme byť milionár, ani kúzelník. Zmeniť nič na niečo, neexistujúce na skutočné, bežné na výnimočné… je schopnosť ktorú máme všetci, ale ak si predsa len myslíte, že zrovna Vy túto magickú moc určite nemáte, alebo nepotrebujete, venujem tieto slová práve Vám. Tvorivosť je totiž tá najväčšia moc, akú sme kedy mali. Je to jediná schopnosť, vďaka ktorej dokážeme úplne všetko. Dokonca aj to, čo sme ešte pred chvíľou považovali za nemožné.
Znie to ako kúzlo, ale len vďaka tvorivosti sme schopní meniť:
Nie náhodu je kreativita podľa LinkedIn-u tou najdôležitejšou a najžiadanejšou schopnosťou, bez ohľadu na odvetvie, či profesiu. Je úplne jedno či sme stolárom, futbalistom, programátorom, kuchárom, právnikom, alebo záhradníkom… ak sme kreatívni, dokážeme omnoho viac, ako by sme dokázali s tými istými zručnosťami bez tvorivosti.
“Idei sú zdrojom
všetkých vecí.”
Platón
grécky filozof
428/7 - 348/7 pred Kr.
Máme ju všetci. Ale kde?
S touto superschopnosťou sa rodíme všetci a ako deti ju aj všetci bohato využívame... V dospelosti sa mylne domnievame, že detstvo je bezstarostné, lebo vtedy nemáme žiadne problémy. Pritom toľko nových výziev, koľko ich hravo prekonávame ako deti denne, nezvládame ako dospelí ani za rok. Rozdiel je práve v tomto kúzle, ktoré nám umožňuje každý deň prekonávať méty, ktoré boli pre nás ešte včera nepredstaviteľné a ešte sa z ich prekonávania aj tešiť.
Kde sa potom táto naša superschopnosť stráca? Súčasným systémom výchovy, vzdelávania a práce sme postupne prevychovaní poslušne vykonávať zadané úlohy, opakovať overené, plniť predstavy druhých, zapadnúť do zabehnutého systému a veriť len v existenciu toho, čo sa dá vidieť, chytiť, či odmerať. Nečudujme sa, že to má na našu tvorivosť rovnaký vplyv, ako sedenie v gauči na našu kondíciu. Tieto základy boli verejnému školstvu na celom svete vštepené ešte pri jeho vzniku, v čase priemyselnej revolúcie. Memorovaním overeného nás poctivo pripravili na monotónnu prácu v pásovej výrobe, pri ktorej nebolo žiadúce zamýšlať sa nad zmyslom zadanej úlohy.
“Každé dieťa je umelec.
Problém je, ako ním zostať,
aj keď vyrastieme.”
Pablo Picasso
španielsky maliar a sochár
1881 - 1973
To všetko malo dokonalý zmysel, ak sme si chceli nájsť bezpečné miesto vo fabrike, veľkej korporácii, či v štátnej správe. Stali sme sa súčasťou veľkého kolosu a len ak si každý z nás urobil svoju časť práce bezchybne, mohlo bezchybne fungovať aj naše spoločné dielo. Na to, aby som vybrúsil mne určenú maticu presne tak ako treba, skutočne nepotrebujem vedieť ako funguje celá raketa, kto v nej poletí a čo bude v tom vesmíre robiť. Len by to odpútavalo moju pozornosť od brúsenia závitu, za ktorý som mal zodpovednosť. Aj vesmírna misia dokáže totiž zlyhať na nepodarenej skrutke.
Dnes sme však v úplne inej situácii, ako sme boli pred 300 rokmi. Svet sa mení ovela rýchlejšie a organizácie fungujúce na tomto zastaralom systéme nedokážu na nové výzvy reagovať flexibilne a efektívne. Všetky inovácie potrebné na prežitie musia nakupovať draho z vonku, pretože v ich štruktúre postavenej na dodržiavaní zaužívaných pravidiel nie je pre kreativitu priestor. Pretože sa dlhodobo a systematicky sami zbavovali toho najcennejšieho - tvorivých ľudí, ktorí by ich dokázali posúvať ďalej z vnútra. Práve tento starý prístup je podľa globálneho prieskumu Gallupovho inštitútu príčinou frustrácie až 85% zamestnancov na celom svete. Minimálne toľko nás trávi život v práci, v ktorej nevidíme zmysel. Je dokonca pravdepodobné, že aj z tých pár percent čo zostalo, prejavili mnohí spokojnosť len zo strachu, aby neprišli o svoju prácu. Ak chcú takto fungujúce organizácie prežiť, nemajú inú možnosť, ako uvoľniť svoju skostnatelú štruktúru. Tým vytvoria tvorivosti priestor a začnú ju podporovať priamo vo svojom vnútri.
“Bez odchýlenia od normy,
je pokrok nemožný.”
Frank Zappa
americký hudobník a skladateľ
1940 - 1993
Čo to znamená pre nás všetkých? Systém postavený na poslušnom plnení zadanej úlohy a memorovaní znalostí, ktoré si môžeme nájsť poľahky na internete, je aj pre nás rovnako zastaraný, ako parná lokomotíva. Všetky zamestnania doteraz považované za bezpečné, ktoré vyžadujú len poslušné vykonanie zadanej úlohy, sú postupne nahrádzané robotmi. Ako vraví populárny indický vedec Sugata Mitra, zmyslom tohoto zastaraného systému bolo zaručiť nám miesto "súčiastky" v stroji, ktorý bol úžasnou a funkčnou novinkou v 18. storočí. V novom systéme už nemá tento náš doterajší prístup zmysel a pre zastarané súčiastky v ňom už nie je miesto.
Práve kreativitou dokážeme zmeniť aj toto ohrozenie na obrovskú príležitosť robiť konečne to, čo v nás starý systém nepodporoval. Miesto práce, ktorá nás obmedzuje, ničí a vyčerpáva, začať konečne robiť to, čo nám prospieva, čo nás baví a napĺňa. Miesto plnenia predstáv druhých, začať konečne realizovať tie svoje. Žiadna umelá inteligencia, robot, appka, dokonca ani iný človek nedá nášmu životu zmysel za nás. Naplniť ho je misiou každého z nás a to jediné, čo na to potrebujeme, je práve naša tvorivosť.
“Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť
vás dostane všade.”
Albert Einstein
nemecký vedec a teoretický fyzik
1879 - 1955
Výprava od problému k riešeniu.
Čo máme spraviť, aby sme túto príležitosť dokázali využiť? Aby sme ľahšie pochopili odkiaľ kam sa vydať, rozdelil som spôsob, akým používame našu tvorivosti na dve polovice. Až 98% z nás sa v dospelosti nachádza v spodnej polovici, v ktorej používame svoju tvorivosť nevedome a preto nedokážeme využívať jej obrovský potenciál vo svoj prospech. Život bez kreativity je pre nás nekonečným a vyčerpávajúcim bojom s problémami, ktorých prekonávanie nás stojí obrovské úsilie aj prostriedky. Využívame ju len z nutnosti, keď sme k tomu dotlačení akútnymi problémami, do ktorých sa dostávame len preto, že ju nevyužívame vedome. Mrháme tak množstvom svojej energie a naše tempo hladania riešení, ďaleko zaostáva za tempom, ktorým si život komplikujeme. Akoby sme každý vlastnili to najfantastickejšie lietadlo, ale miesto lietania, ho používame doslova “prízemne”.
V horšom prípade používame svoju kreativitu len na vymýšlanie výhovoriek a podvodov. Ak nám niekto uverí, tiež tým zmeníme realitu podľa svojich predstáv, akurát veľmi neefektívne. Naivne si vtedy myslíme, že si svojim výmyslom pomáhame riešiť svoj problém, ale pritom si len ďalší problém spôsobujeme. V oboch týchto úrovniach nevedomého používania tvorivosti si však dokážeme ublížiť “iba” v rozsahu svojich tvorivých schopností.
Pod touto úrovňou veľmi obmedzeného využívania tvorivosti, je ešte najspodnejšia úroveň. V nej už nevieme svoju tvorivosť ovládať vôbec a ovláda ona nás. Vtedy sa z nás stávajú žiarlivci, hypochondri, či dokonca pacienti s psychiatrickými diagnózami. Je pritom úplne jedno akej svojej predstave podľahneme a čo si o nej myslia ostatní, ak jej veríme, stáva sa pre nás realitou. Problém však nie je to, že je naša predstava iná od predstáv väčšiny. Problémom je, že si vtedy svojou predstavou spôsobujeme utrpenie. A naše utrpenie v tejto spodnej úrovni nemá hraníc, rovnako ako nemá hraníc naša fantázia.
Všetky úrovne nevedomého používania tvorivosti sú deštrukčné, ničíme v nich seba aj všetko okolo nás. Topíme sa v problémoch a len občas sa nám podarí nad ne vynoriť hlavu a nadýchnuť sa. Plazíme sa životom ako larva a vôbec netušíme, že je v našej moci zmeniť sa na motýla. Aby sme sa dostali z úrovne sebadeštrukcie, do úrovne rastu a prosperity, nemáme inú možnosť, ako sa naučiť používať svoju kreativitu vedome.
Do vedomej úrovne tvorivosti vstupujeme v momente, keď pochopíme základný princíp fungovania tvorivosti a miesto spôsobovania utrpenia, si ňou začneme vedome prospievať. Ak nás s týmto vedomím zavalí vlna problému, naša tvorivosť nám umožní znova sa vynoriť a pokračovať v pohode ďalej. V tejto úrovni už totiž proti problémom nebojujeme, ale naopak ich energiu využívame ako hnojivo na svoj rast. S ľahkosťou meníme svoje predstavy na realitu, ohrozenia na príležitosti, problémy na riešenia. Už nie sme followeri zmien a trendov. Bez toho aby to bolo naším zámerom sme ich prirodzenými tvorcami. Čo je však na vedomej tvorivosti najlepšie, že nás robí šťastnejšími. S ňou sa ničoho nebojíme, nič nás nezaskočí, ani nepoloží. S ňou sme schopnejší, vyrovnanejší a spokojnejší. To prospieva našej nálade, vzťahom aj zdraviu. Vďaka čomu sa viac usmievame, takže sme s ňou aj krajší. To všetko nám umožňuje už základná - inicializačná úroveň vedomej tvorivosti. Pretože už chápeme princíp jej fungovania a vedome ho v sebe rozvíjame.
Majstrovská úroveň nám umožňuje na tú vlnu vyskočiť a plynulým využívaním svojej tvorivosti problémom predchádzať. Jej základný princíp sme už dostali do podvedomia, čím obohacujeme svoj život tvorivosťou plynule a priebežne, ako svoje telo obohacujeme kyslíkom pri dýchaní, bez toho aby sme na to museli myslieť. Vďaka tomu rovnako plynule a bezstarostne pláveme životom aj my. Svoju tvorivosť už ani neobmedzujeme svojimi predstavami, čím jej umožníme prejaviť sa naplno a predčiť akékoľvek predstavy a očakávania, aké by sme si vôbec dokázali vytvoriť. S minimom úsilia dokážeme oveľa viac ako kedykoľvek predtým a len fascinovane sledujeme, ako všetko do seba zapadá a všetko dáva dokonalý zmysel. Najvyššia - absolútna úroveň - je splynutie. Jednota. My sme tí čo tvoria vlnu, aj tí čo na nej surfujú. Je to najvyššie štádium kreativity, aké môžeme na tomto svete dosiahnuť.
“Šťastie je zmyslom života a jediným cieľom ľudskej existencie.”
Aristoteles
grécky filozof
384 - 322 pred Kr.
TVORSI výpravy sú zamerané práve na iniciovanie vedomej tvorivosti v každom jednom účastníkovi. Univerzálny princíp tvorivosti, ktorý na týchto výpravách odhalíme, je však klúčom od všetkých úrovní vedomej tvorivosti. Nečakajte však žiadne powerpointy, videá, poučky, ani manuál. Bicyklovať sa tiež neučíme tak, že o tom počúvame, čítame, či pozeráme, ako to robia druhí. S kreativitou je to rovnaké. Preto vás na výpravu do sveta nekonečných možností rovno pozývam. Až keď dobrodružstvo vedomej tvorivosti zažite na vlastnej koži, odhalíte ako nádherne dokonalo jeho kúzlo funguje. Zistíte, ako si ním dokážete meniť svoje predstavy na skutočnosť, či dokonca necháte život, aby akékoľvek vaše predstavy ešte prekonal.
Bude ma tešiť byť vašim sprievodcom na tej najúžasnejšej výprave v histórii ľudstva, ktorá nám umožňuje zažiť aj to, čo ešte pred chvíľou neexistovalo. Aj keď sme každý iný, každý z nás je tvor a zmyslom nášho života je tvoriť. Keď netvoríme stagnujeme a trápime sa. Keď tvoríme, zdokonalujeme sa a rastieme. Vtedy dávame svojmu životu zmysel. Vtedy nás život napĺňa, vtedy sme šťastní.
Súčasný svet je len výsledkom toho, čo sme z neho vytvorili. Ak nie je zrovna podľa našich predstáv, zmeniť ho dokážeme až vtedy, keď si uvedomíme, že sme to my, kto ho tvorí. Čím viac nás dokáže žiť podľa svojich predstáv, tým šťastnejším miestom to tu bude.
Rasťo Michalik