Najväčšia
moc, akú
sme kedy
mali.
„Všetko vyzerá ako nemožné, kým sa to podarí.”
Nelson Mandela
prezident Juhoafrickej republiky
a bojovník proti apartheidu
1918 - 2013
Kreativita nie je schopnosť malovať, ale schopnosť meniť problémy na riešenia a predstavy na realitu. Prečo je práve dnes pre každého z nás dôležitejšia ako kedykoľvek predtým?
Každý z nás má svoje sny a predstavy, ktoré by rád v živote uskutočnil. Aby sme to dokázali, nemusíme byť milionár, ani kúzelník. Zmeniť nič na niečo, neexistujúce na skutočné, bežné na výnimočné… je schopnosť ktorú máme všetci, ale ak si predsa len myslíte, že zrovna Vy túto magickú moc určite nemáte, alebo nepotrebujete, venujem tieto slová práve Vám. Tvorivosť je totiž tá najväčšia moc, akú sme kedy mali. Je to jediná schopnosť, vďaka ktorej dokážeme úplne všetko. Dokonca aj to, čo sme ešte pred chvíľou považovali za nemožné.
Znie to ako kúzlo, ale len vďaka tvorivosti sme schopní meniť:
Nie náhodou je kreativita podľa LinkedIn-u tou najžiadanejšou schopnosťou na všetkých úrovniach, bez ohľadu na odvetvie, či profesiu. Je úplne jedno či sme programátor, kuchár, stolár, alebo ich šéf,... futbalista, alebo jeho tréner,... právnik, alebo jeho záhradník… ak sme kreatívni, dokážeme omnoho viac, ako by sme dokázali s tými istými zručnosťami bez tvorivosti. Preto je schopnosť prinášať nové nápady to, čo si firmy cenia najviac.
„Idei sú zdrojom
všetkých vecí.”
Platón
grécky filozof
428/7 - 348/7 pred Kr.
Máme ju všetci. Ale kde?
S touto superschopnosťou sa rodíme všetci a ako deti ju aj všetci bohato využívame... V dospelosti sa mylne domnievame, že je detstvo bezstarostné, lebo vtedy nemáme žiadne starosti. Pritom toľko nových výziev, koľko ich hravo prekonávame ako deti denne, nezvládame ako dospelí ani za rok. Rozdiel je práve v tomto kúzle, ktoré nám umožňuje každý deň prekonávať méty, ktoré boli pre nás ešte včera nepredstaviteľné a ešte sa z ich zdolávania aj tešiť.
Kde sa potom táto naša superschopnosť stráca? Súčasným systémom výchovy, vzdelávania a práce sme postupne prevychovaní poslušne vykonávať zadané úlohy, opakovať overené, plniť predstavy druhých, zapadnúť do zabehnutého systému a veriť len v existenciu toho, čo sa dá vidieť, chytiť, či odmerať. Nečudujme sa, že to má na našu tvorivosť rovnaký vplyv, ako sedenie v gauči na našu kondíciu. Tieto základy boli verejnému školstvu na celom svete vštepené ešte pri jeho vzniku, v čase priemyselnej revolúcie. Memorovaním overeného nás poctivo pripravili na monotónnu prácu v pásovej výrobe, pri ktorej nebolo žiadúce zamýšlať sa nad zmyslom zadanej úlohy.
„Každé dieťa je umelec.
Problém je, ako ním zostať,
aj keď vyrastieme.”
Pablo Picasso
španielsky maliar a sochár
1881 - 1973
To všetko malo dokonalý zmysel, ak sme si chceli nájsť bezpečné miesto vo fabrike, veľkej korporácii, či v štátnej správe. Stali sme sa súčasťou veľkého kolosu a len ak si každý z nás urobil svoju časť práce bezchybne, mohlo bezchybne fungovať aj naše spoločné dielo. Na to, aby som vybrúsil mne určenú maticu presne tak ako treba, skutočne nepotrebujem vedieť ako funguje celá raketa, kto v nej poletí a čo bude v tom vesmíre robiť. Len by to odpútavalo moju pozornosť od brúsenia závitu, za ktorý som mal zodpovednosť. Aj vesmírna misia dokáže totiž zlyhať na nepodarenej skrutke.
Dnes sme však úplne inde ako pred 300 rokmi.
Svet sa mení oveľa rýchlejšie a organizácie fungujúce na tomto zastaranom systéme nedokážu na nové výzvy reagovať flexibilne ani efektívne. Všetky inovácie potrebné na prežitie musia nakupovať draho zvonku, lebo v ich štruktúre postavenej na byrokratickom dodržiavaní prísnych pravidiel nie je pre kreativitu priestor. Dlhodobo a systematicky sa totiž sami zbavovali toho najcennejšieho - tvorivých ľudí, ktorí by ich dokázali posúvať ďalej zvnútra. Aj keď ich lákajú k sebe na veľké platy, je to ako kupovanie vzácnych tropických kvetov do chladnej pivnice bez zeme, svetla a vody. Práve tento zastaraný prístup je podľa globálneho prieskumu Gallupovho inštitútu príčinou, prečo väčšina ľudí na celom svete nenávidí svoje zamestnanie. Až 85% z nás, trávi svoj život v práci, v ktorej trpíme a nevidíme zmysel.
Kreativita totiž nechýba len firmám, ale nám všetkým. Túto superschopnosť, ktorú v detstve používame všetci tak prirodzene, že si to ani neuvedomujeme, vie v dospelosti aktívne využívať len 2% z nás. Neveríme na šťastný život splnených snov, nie sme už predsa “naivné deti”. Miesto toho sme uverili predstave, že život je trápenie a nekonečný boj s problémami. A presne taký aj je, kým tejto predstave veríme.
Naša kreativita totiž funguje dokonalo a plní naše predstavy vždy, bez ohľadu na to, čo si o nej myslíme. Ak ju však nevieme vedome využívať na realizovanie svojich predstáv, spoľahlivo plní tie predstavy, ktorým veríme, bez ohľadu na to, či si nimi škodíme, alebo prospievame. Kreativita je totiž tá najväčšia moc akú ľudstvo kedy malo. Ak s ňou vieme narábať, umožní nám uskutočniť aj to, čo bolo pre nás ešte pred chvíľou nemožné. Ak však netušíme ako táto moc funguje, alebo si ju ani neuvedomujeme, či ju dokonca podceňujeme, dokážeme si s ňou sami dokonalo skomplikovať život. A to je prípad 98% z nás.
„Či už si myslíte, že to dokážete, alebo si myslíte, že to nedokážete, v každom prípade máte pravdu!”
Henry Ford
zakladateľ automobilky Ford
vynálezca pásovej výroby
1863 - 1947
Život bez fantázie
Miesto predstáv veríme už len tomu, čo sa dá vidieť, chytiť, odmerať a pritom zabúdame, že všetko čo dnes pokladáme za samozrejmosť, predtým tiež neexistovalo a vzniklo len preto, že niekto veril, že by to existovať mohlo. My sme však plnenie snov zaradili do ríše rozprávok pre malé deti. Nemáme už čas na "naivné predstavy", lebo sme až príliš zaneprázdnení nekonečným a vyčerpávajúcim bojom s reálnymi problémami. Neuvedomujeme si, že sa do nich dostávame len preto, že sme prestali používať svoju tvorivosť. Ani cestu von z nich, však bez nej nenájdeme.
Bez tvorivosti totiž nie sme schopní nájsť skutočné riešenia svojich problémov, len potláčame ich akútne prejavy, čím im umožňujeme ďalej rásť a rozširovať našu zbierku podobne uspatých kostlivcov, pripravených nás zaskočiť znova v najmenej vhodnej chvíli. Bez kreativity nedokážeme byť životaschopní, ani sebestační a systém, ktorý v nás kreativitu potláča, v nás podporuje neschopnosť a závislosť na pomoci zvonku. Taká "pomoc" nám v skutočnosti len pomáha dostávať sa do problémov znova a znova, čím len prehlbuje naše problémy, neschopnosť aj závislosť. Na individuálnej aj kolektívnej úrovni.
Miesto predstáv veríme už len tomu, čo sa dá vidieť, chytiť, odmerať a pritom zabúdame, že všetko čo dnes pokladáme za samozrejmosť, predtým tiež neexistovalo a vzniklo len preto, že niekto veril, že by to existovať mohlo. My sme však plnenie snov zaradili do ríše rozprávok pre malé deti. Nemáme už čas na "naivné predstavy", lebo sme až príliš zaneprázdnení nekonečným a vyčerpávajúcim bojom s reálnymi problémami. Neuvedomujeme si, že sa do nich dostávame len preto, že sme prestali používať svoju tvorivosť. Ani cestu von z nich, však bez nej nenájdeme.
Bez tvorivosti totiž nie sme schopní nájsť skutočné riešenia svojich problémov, len potláčame ich akútne prejavy, čím im umožňujeme ďalej rásť. Vyčerpávame tak seba, svoje možnosti aj zdroje a zaťažujeme tým svoje prostredie aj svoju budúcnosť. Systém, ktorý v nás kreativitu potláča, v nás totiž podporuje vlastnú neschopnosť a závislosť na pomoci zvonku. Taká "pomoc" nám v skutočnosti len pomáha dostávať sa do problémov znova a znova, čím len prehlbuje naše problémy, našu neschopnosť aj závislosť. Bez tvorivosti nedokážeme byť životaschopní ani sebestační, na individuálnej ani kolektívnej úrovni.
„Svoje problémy nedokážeme vyriešiť s rovnakou úrovňou myslenia, ktorá ich vytvorila.”
Albert Einstein
nemecký vedec a teoretický fyzik
1879 - 1955
Keď sa už nedokážeme spoľahnúť ani na seba, spoliehame sa aspoň na technológie, že nám pomôžu zbaviť sa našich problémov rýchlejšie. Kým však dúfame v pomoc zvonka, stále fungujeme po starom a nepomôžu nám ani technológie, ktoré nám umožňujú urobiť lahšie a rýchlejšie len to, čo sme robili doteraz. Čiže ešte viac toho, v čom nevidno zmysel, čo nás ničí a vyčerpáva,... Prípadne nám od našich problémov pomáhajú odpútať pozornosť pasívnou zábavou, čo funguje ako analgetikum - žiadny problém tým neriešime, len otupujeme svoje vnímanie.
Naše tempo nachádzania riešení, tak už zďaleka nestíha tempu, ktorým si život komplikujeme. Mrháme tak množstvom energie, čo len prehlbujeme našu beznádej a frustráciu. To je živnou pôdou pre ďalšie naše problémy, od pracovných, cez vzťahové, zdravotné, až po tie celospoločenské. Nečudo, že sa z nás stali skeptici a cynici, ktorí už neveria, že z tejto zúfalej naháňačky existuje východisko. Kým fungujeme podľa starého systému, naše možnosti aj výhliadky sú skutočne limitované.
„Bez odchýlenia od normy,
je pokrok nemožný.”
Frank Zappa
americký hudobník a skladateľ
1940 - 1993
Systém vyžadujúci od nás len poslušné plnenie príkazov a memorovanie znalostí, ktoré si môžeme nájsť poľahky na internete, je dnes rovnako zastaraný ako parná lokomotíva. Ak chcú takto fungujúce spoločnosti prežiť, nemajú inú možnosť, ako uvoľniť svoju skostnatelú štruktúru. Tým vytvoria tvorivosti priestor a začnú svoj rast podporovať priamo zo svojho vnútra. Ak chceme prežiť my, nezostáva nám nič iné, ako spraviť to isté. Pretože všetky zamestnania doteraz považované za bezpečné, ktoré si vyžadujú len poslušné vykonanie zadanej úlohy, sú nahrádzané technológiou, ktorá nepotrebuje odmeny, dovolenku, ani odbory. Ako vraví populárny indický vedec Sugata Mitra, zmyslom tohoto zastaraného systému bolo zaručiť nám miesto "súčiastky" v stroji, ktorý bol úžasnou a funkčnou novinkou v 18. storočí. V novom systéme už nemá tento náš doterajší prístup zmysel a pre zastarané súčiastky v ňom už nie je miesto. Aj takto beznádejne vyzerajúcu situáciu však dokážeme zmeniť na historickú priležitosť. Stačí, ak v sebe znova prebudíme to jediné, čo nám v celej histórii ľudstva pomohlo vždy, keď sme to potrebovali. Náš univerzálny a vždy fungujúci most od ohrození k príležitostiam.
„Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť
vás dostane všade.”
Albert Einstein
nemecký vedec a teoretický fyzik
1879 - 1955
Výprava k nekonečným možnostiam.
Kreativita nám umožňuje nájsť zmysel, cestu a nádej aj tam, kde už žiadnu nevidno. Pozrime sa na tú istú situáciu tvorivo. Keby nám nebola kreativita utlmená, za pásom by sme sa zbláznili. Bez tejto obete by sme sa však nikdy nedopracovali k technológiám, vďaka ktorým máme dnes historickú príležitosť robiť konečne to, čo v nás žiadny predchádzajúci systém nepodporoval. Miesto práce, v ktorej nevidíme zmysel, ktorá nás obmedzuje, ničí a vyčerpáva, môžeme konečne začať robiť to, čomu veríme, čo nám prospieva, čo nás baví a napĺňa. Miesto plnenia predstáv druhých, môžeme konečne začať realizovať tie svoje. Žiadna technológia, dokonca ani iný človek nedá nášmu životu zmysel za nás. Naplniť ho je misiou každého z nás a to hlavné, čo na to potrebujeme, je práve naša tvorivosť.
Kreativita nám umožňuje radikálne zmeniť život podľa svojich predstáv, čo samozrejme znie ako "naivná predstava", kým tvoriví nie sme. Má to však jednoduché vysvetlenie. Keď vieme ako tvorivosť funguje, dokážeme ju použiť nie len v núdzi, ale denne si ňou obohacovať život a meniť tak aj zdanlivo mizerné dni na výnimočné. S ňou sme vnímavejší k príležitostiam a odvážnejší k ich využívaniu. Vďaka tomu máme pred problémami nádskok a svoje predstavy realizujeme oveľa lahšie a s menšími prostriedkami. Bez tvorivosti sú naše možnosti limitované, pretože sme odkázaní len na "to, čo je". S kreativitou sú nekonečné, lebo máme k dispozícii aj "všetko, čo by mohlo byť". Z followera cudzích snov, zmien a trendov sa s tvorivosťou stávame prirodzeným tvorcom tých svojich. S ňou sa nemáme čoho báť, nič nás nezastaví, ani nepoloží. S ňou sme odvážnejší, schopnejší, aj spokojnejší, čo prospieva našej nálade, vzťahom aj zdraviu. Vďaka čomu sa viac usmievame, takže sme s ňou aj krajší. Život bez kreativity je trápením, s ňou nás žiť baví.
„Šťastie je zmyslom života a jediným cieľom ľudskej existencie.”
Aristoteles
grécky filozof
384 - 322 pred Kr.
Ako na to? Nečakajte žiadne powerpointy, videá, poučky, ani manuál. Bicyklovať sa tiež neučíme tak, že o tom počúvame, čítame, či pozeráme, ako to robia druhí. S kreativitou je to rovnaké. Preto vás na výpravu do sveta nekonečných možností rovno pozývam. Až keď dobrodružstvo vedomej tvorivosti zažijete na vlastnej koži, odhalíte ako nádherne dokonalo jeho kúzlo funguje. Zistíte nie len to, ako s ním meníme akékoľvek problémy na riešenia, ale dokonca aj to, ako problémom s ľahkosťou predchádzať. To kúzlo pre vás prestane byť kúzlom, lebo meniť neskutočné na skutočné, sa aj pre vás stane realitou. Aké predstavy si potom zrealizujete, bude už len na vás. Dozviete sa však aj to, ako umožniť tvorivosti, aby akékoľvek vaše predstavy ešte prekonala.
Bude ma tešiť byť vašim sprievodcom na tej najúžasnejšej výprave v histórii ľudstva, ktorá nám umožňuje zažiť aj to, čo ešte pred chvíľou neexistovalo. Aj keď sme každý iný, každý z nás je tvor, lebo zmyslom nášho života je tvoriť. Keď netvoríme stagnujeme a trápime sa. Keď tvoríme, zdokonalujeme sa a rastieme. Vtedy dávame svojmu životu zmysel. Vtedy nás život napĺňa, vtedy sme šťastní.
Súčasný svet je len výsledkom toho, čo sme z neho vytvorili. Ak nie je zrovna podľa našich predstáv, zmeniť ho dokážeme až vtedy, keď si uvedomíme, že sme to my, kto ho tvorí. Čím viac nás dokáže žiť podľa svojich predstáv, tým šťastnejším miestom to tu bude.
Rasťo Michalik