Najväčšia
moc, akú
sme kedy
mali.
„Všetko vyzerá ako nemožné, kým sa to podarí.”
Nelson Mandela
prezident Juhoafrickej republiky
a bojovník proti apartheidu
1918 - 2013
Kreativita nie je schopnosť malovať, ale schopnosť meniť problémy na riešenia a predstavy na realitu. Prečo je práve dnes pre každého z nás dôležitejšia ako kedykoľvek predtým?
Každý z nás má svoje sny a predstavy, ktoré by rád v živote uskutočnil. Aby sme to dokázali, nemusíme byť milionár, ani kúzelník. Zmeniť nič na niečo, neexistujúce na skutočné, bežné na výnimočné… je schopnosť ktorú máme všetci, ale ak si predsa len myslíte, že zrovna Vy túto magickú moc určite nemáte, alebo nepotrebujete, venujem tieto slová práve Vám. Tvorivosť je totiž tá najväčšia moc, akú sme kedy mali. Je to jediná schopnosť, vďaka ktorej dokážeme úplne všetko. Dokonca aj to, čo sme ešte pred chvíľou považovali za nemožné.
Znie to ako kúzlo, ale len vďaka tvorivosti sme schopní meniť:
Nie náhodou je kreativita podľa LinkedIn-u tou najžiadanejšou schopnosťou na všetkých úrovniach, bez ohľadu na odvetvie, či profesiu. Je úplne jedno či sme programátor, kuchár, stolár, alebo ich šéf,... futbalista, alebo jeho tréner,... právnik, alebo jeho záhradník… ak sme kreatívni, dokážeme omnoho viac, ako by sme dokázali s tými istými zručnosťami bez tvorivosti. Preto je schopnosť prinášať nové nápady to, čo si firmy cenia najviac.
„Idei sú zdrojom
všetkých vecí.”
Platón
grécky filozof
428/7 - 348/7 pred Kr.
Máme ju všetci. Ale kde?
S touto superschopnosťou sa rodíme všetci a ako deti ju aj všetci bohato využívame... V dospelosti sa mylne domnievame, že je detstvo bezstarostné, lebo vtedy nemáme žiadne starosti. Pritom toľko nových výziev, koľko ich hravo prekonávame ako deti denne, nezvládame ako dospelí ani za rok. Rozdiel je práve v tomto kúzle, ktoré nám umožňuje každý deň prekonávať méty, ktoré boli pre nás ešte včera nepredstaviteľné a ešte sa z ich zdolávania aj tešiť.
Kde sa potom táto naša superschopnosť stráca? Súčasným systémom výchovy, vzdelávania a práce sme postupne prevychovaní poslušne vykonávať zadané úlohy, opakovať overené, plniť predstavy druhých, zapadnúť do zabehnutého systému a veriť len v existenciu toho, čo sa dá vidieť, chytiť, či odmerať. Nečudujme sa, že to má na našu tvorivosť rovnaký vplyv, ako sedenie v gauči na našu kondíciu. Tieto základy boli verejnému školstvu na celom svete vštepené ešte pri jeho vzniku, v čase priemyselnej revolúcie. Memorovaním overeného nás poctivo pripravili na monotónnu prácu v pásovej výrobe, pri ktorej nebolo žiadúce zamýšlať sa nad zmyslom zadanej úlohy.
„Každé dieťa je umelec.
Problém je, ako ním zostať,
aj keď vyrastieme.”
Pablo Picasso
španielsky maliar a sochár
1881 - 1973
To všetko malo dokonalý zmysel, ak sme si chceli nájsť bezpečné miesto vo fabrike, veľkej korporácii, či v štátnej správe. Stali sme sa súčasťou veľkého kolosu a len ak si každý z nás urobil svoju časť práce bezchybne, mohlo bezchybne fungovať aj naše spoločné dielo. Na to, aby som vybrúsil mne určenú maticu presne tak ako treba, skutočne nepotrebujem vedieť ako funguje celá raketa, kto v nej poletí a čo bude v tom vesmíre robiť. Len by to odpútavalo moju pozornosť od brúsenia závitu, za ktorý som mal zodpovednosť. Aj vesmírna misia dokáže totiž zlyhať na nepodarenej skrutke.
Dnes sme však úplne inde ako pred 300 rokmi.
Svet sa mení oveľa rýchlejšie a organizácie fungujúce na tomto zastaranom systéme nedokážu na nové výzvy reagovať flexibilne a efektívne. Všetky inovácie potrebné na prežitie musia nakupovať draho z vonku, lebo v ich štruktúre postavenej na byrokratickom dodržiavaní prísnych pravidiel nie je pre kreativitu priestor. Dlhodobo a systematicky sa totiž sami zbavovali toho najcennejšieho - tvorivých ľudí, ktorí by ich dokázali posúvať ďalej z vnútra. Práve tento zastaraný prístup je podľa globálneho prieskumu Gallupovho inštitútu príčinou, prečo väčšina ľudí na celom svete nenávidí svoje zamestnanie. Až 85% z nás, trávi svoj život v práci, v ktorej nevidíme zmysel. Ak chcú takto fungujúce organizácie prežiť, nemajú inú možnosť, ako uvoľniť svoju skostnatelú štruktúru. Tým vytvoria tvorivosti priestor a začnú svoj rast podporovať priamo zo svojho vnútra. Ak chceme prežiť my, nezostáva nám nič iné, ako spraviť to isté.
Systém postavený na poslušnom plnení zadanej úlohy a memorovaní znalostí, ktoré si môžeme nájsť poľahky na internete, je dnes rovnako zastaraný ako parná lokomotíva. Všetky zamestnania doteraz považované za bezpečné, ktoré si vyžadujú len poslušné vykonanie zadanej úlohy, sú nahrádzané technológiou, ktorá nepotrebuje odmeny, dovolenku ani odbory. Ako vraví populárny indický vedec Sugata Mitra, zmyslom tohoto zastaraného systému bolo zaručiť nám miesto "súčiastky" v stroji, ktorý bol úžasnou a funkčnou novinkou v 18. storočí. V novom systéme už nemá tento náš doterajší prístup zmysel a pre zastarané súčiastky v ňom už nie je miesto.
Práve tento zastaraný prístup je podľa globálneho prieskumu Gallupovho inštitútu príčinou, prečo väčšina ľudí na celom svete nenávidí svoje zamestnanie. Až 85% z nás, trávi svoj život v práci, v ktorej nevidíme zmysel. Svet sa mení oveľa rýchlejšie a organizácie fungujúce na tomto zastaranom systéme nedokážu na nové výzvy reagovať flexibilne a efektívne. Všetky inovácie potrebné na prežitie musia nakupovať draho z vonku, lebo v ich štruktúre postavenej na byrokratickom dodržiavaní prísnych pravidiel nie je pre kreativitu priestor. Dlhodobo a systematicky sa totiž sami zbavovali toho najcennejšieho - tvorivých ľudí, ktorí by ich dokázali posúvať ďalej z vnútra. S nimi stratili schopnosť vycítiť príležitosti aj odvahu ich premieňať. Bez tvorivosti nie sú schopné nájsť skutočné riešenia svojich problémov, len potláčajú ich akútne prejavy, spoliehajúc sa na pomoc zvonku vo forme dotácií, úľav a regulácií. Svoje problémy tým však neriešia, len ich presúvajú na nás, keďže jediný spôsob ako im dokážu vládny úradníci bez tvorivosti pomôcť, je natlačiť viac peňazí, čím vytvárajú dlh, pre ktorý nemáme na dôchodky, školstvo, ani zdravotníctvo a splácať ho budú ešte aj naše deti. Tento starý prístup v nás totiž podporuje neschopnosť, čo nám umožňuje dostávať sa do problémov znova a znova sa spoliehať na pomoc zvonka, čím si len sami škodíme.
Systém postavený na poslušnom plnení zadanej úlohy a memorovaní znalostí, ktoré si môžeme nájsť poľahky na internete, je dnes rovnako zastaraný ako parná lokomotíva. Organizácie na ňom fungujúce sú umelo držané pri živote, lebo nie sú prirodzene životaschopné. Všetky zamestnania doteraz považované za bezpečné, ktoré si vyžadujú len poslušné vykonanie zadanej úlohy, sú nahrádzané technológiou, ktorá nepotrebuje odmeny, dovolenku ani odbory. Ako vraví populárny indický vedec Sugata Mitra, zmyslom tohoto zastaraného systému bolo zaručiť nám miesto "súčiastky" v stroji, ktorý bol úžasnou a funkčnou novinkou v 18. storočí. V novom systéme už nemá tento náš doterajší prístup zmysel a pre zastarané súčiastky v ňom už nie je miesto.
„Bez odchýlenia od normy,
je pokrok nemožný.”
Frank Zappa
americký hudobník a skladateľ
1940 - 1993
Tento vybehový systém však zásadne ovplyvnil aj naše životy. Zmierili sme sa s tým, že život je utrpenie a plnenie predstáv máme zaradené do ríše rozprávok pre malé deti. Na "naivné sny" nemáme čas, lebo sme až príliš zaneprázdnení nekonečným a vyčerpávajúcim bojom s reálnymi problémami, do ktorých sa dostávame len preto, že sme zabudli používať svoju kreativitu. S obmedzenou schopnosťou tvoriť, nás prekonávanie týchto problémov stojí obrovské úsilie, čas aj prostriedky. Mrháme tak množstvom energie, čo len prehlbujeme našu beznádej a frustráciu. To je živnou pôdou pre ďalšie naše problémy, od pracovných, cez vzťahové, zdravotné, až po celospoločenské.
Kým aj vo svojich životoch fungujeme podľa tejto novinky z 18. storočia, nepomôžu nám ani technológie, ktoré nám len umožňujú urobiť lahšie a rýchlejšie ešte viac toho, čo nám nedáva zmysel. Naše tempo nachádzania riešení tak už zďaleka nestíha tempu, ktorým si život komplikujeme. Nečudo, že sa z nás stali skeptici a cynici, ktorí už neveria, že z tejto zúfalej naháňačky existuje východisko. Kým fungujeme podľa starého systému, naše možnosti sú skutočne limitované. Ale aj takto beznádejne vyzerajúcu situáciu dokážeme tvorivosťou zmeniť na historickú priležitosť. Stačí, ak v sebe znova prebudíme to jediné, čo nám v celej histórii ľudstva pomohlo vždy, keď sme to potrebovali. Náš univerzálny a vždy fungujúci most od ohrození k príležitostiam.
„Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť
vás dostane všade.”
Albert Einstein
nemecký vedec a teoretický fyzik
1879 - 1955
Výprava od problémov
k riešeniam.
Všetko má svoj zmysel. Keby nám nebola kreativita utlmená, za pásom by sme sa zbláznili. Bez tejto obete by sme sa však nikdy nedopracovali k technológiám, vďaka ktorým máme dnes historickú príležitosť robiť konečne to, čo v nás žiadny predchádzajúci systém nepodporoval. Miesto práce, ktorá nás obmedzuje, ničí a vyčerpáva, začať konečne robiť to, čo nám prospieva, čo nás baví a napĺňa. Miesto plnenia predstáv druhých, začať konečne realizovať tie svoje. Žiadna technológia, dokonca ani iný človek nedá nášmu životu zmysel za nás. Naplniť ho je misiou každého z nás a to hlavné, čo na to potrebujeme, je práve naša tvorivosť.
Kreativita nám umožňuje radikálne zmeniť život podľa svojich predstáv, čo samozrejme znie ako "naivný sen", kým tvoriví nie sme. Má to však jednoduché vysvetlenie. Keď vieme ako tvorivosť funguje, dokážeme ju použiť nie len v núdzi, ale denne si ňou obohacovať život a meniť tak aj zdanlivo mizerné dni na výnimočné. S ňou sme vnímavejší k príležitostiam a odvážnejší k ich využívaniu. Vďaka tomu máme pred problémami nádskok a svoje predstavy realizujeme oveľa lahšie a s menšími prostriedkami. Bez tvorivosti sú naše možnosti limitované, pretože sme odkázaní len na "to, čo je". S kreativitou sú nekonečné, lebo máme k dispozícii aj "všetko, čo by mohlo byť". Z followera cudzích snov, zmien a trendov sa s tvorivosťou stávame prirodzeným tvorcom tých svojich. S ňou sa nemáme čoho báť, nič nás nezastaví, ani nepoloží. S ňou sme odvážnejší, schopnejší, aj spokojnejší, čo prospieva našej nálade, vzťahom aj zdraviu. Vďaka čomu sa viac usmievame, takže sme s ňou aj krajší. Život bez kreativity je trápením, s ňou nás žiť baví.
„Šťastie je zmyslom života a jediným cieľom ľudskej existencie.”
Aristoteles
grécky filozof
384 - 322 pred Kr.
Ako na to? Nečakajte žiadne powerpointy, videá, poučky, ani manuál. Bicyklovať sa tiež neučíme tak, že o tom počúvame, čítame, či pozeráme, ako to robia druhí. S kreativitou je to rovnaké. Preto vás na výpravu do sveta nekonečných možností rovno pozývam. Až keď dobrodružstvo vedomej tvorivosti zažite na vlastnej koži, odhalíte ako nádherne dokonalo jeho kúzlo funguje. Zistíte nie len to, ako s ním meníme akékoľvek problémy na riešenia, ale dokonca aj to, ako problémom s ľahkosťou predchádzať. To kúzlo pre vás prestane byť kúzlom, lebo meniť neskutočné na skutočné, sa aj pre vás stane realitou. Aké predstavy si potom zrealizujete, bude už len na vás. Dozviete sa však aj to, ako umožniť tvorivosti, aby akékoľvek vaše predstavy ešte prekonala.
Bude ma tešiť byť vašim sprievodcom na tej najúžasnejšej výprave v histórii ľudstva, ktorá nám umožňuje zažiť aj to, čo ešte pred chvíľou neexistovalo. Aj keď sme každý iný, každý z nás je tvor a zmyslom nášho života je tvoriť. Keď netvoríme stagnujeme a trápime sa. Keď tvoríme, zdokonalujeme sa a rastieme. Vtedy dávame svojmu životu zmysel. Vtedy nás život napĺňa, vtedy sme šťastní.
Súčasný svet je len výsledkom toho, čo sme z neho vytvorili. Ak nie je zrovna podľa našich predstáv, zmeniť ho dokážeme až vtedy, keď si uvedomíme, že sme to my, kto ho tvorí. Čím viac nás dokáže žiť podľa svojich predstáv, tým šťastnejším miestom to tu bude.
Rasťo Michalik