• Rasto Michalik

Pozor na predstavy.

Updated: Jun 30

alebo NEKONEČNÁ MOC NAŠICH PREDSTÁV

Kým podceňujeme vplyv predstáv na svoj život, sami si tak svojou nevedomosťou spôsobujeme väčšinu problémov a konfliktov. Keď však pochopíme ako naša predstavivosť funguje, nielen že im dokážeme predísť, ale sami sa zmeníme na ohladuplnejších, schopnejších a šťastnejších. Zdá sa vám to prehnané? Tak vás pozývam na objavnú výpravu do nekonečného sveta našich predstáv.

Všetko čo pokladáme za realitu je len predstava, ktorej sme uverili.


V letnom dvojčísle Mojej Psychológie som v rozhovore o kreativite spomenul, že predstavy ovplyvňujú naše životy oveľa viac, ako si dokážeme pripustiť. Samozrejme, nie je jednoduché si priznať, že sú to „len” predstavy, čo formujú naše očakávania – aj obavy. Ovplyvňujú naše vzťahy – aj zdravie. Dokážu v nás v sekunde rozhorieť vášeň – aj hnev. Môžu nás celý život obmedzovať, alebo nám dodávať silu. Dokážu nás dokonca zabiť, ale aj vyliečiť z nevyliečiteľných chorôb.


Zväzovanie krídel


V detstve si svojimi predstavami denne spestrujeme život. Vďaka našej predstavivosti môže byť pre nás vzácnym pokladom aj to, čo je pre dospelákov len ďalší kameň. Neveria nám, že môžeme skutočne považovať suchý konár za mocný meč. Myslia si totiž, že to je pre nás len hra, že to myslíme len „akože“. Ale pre nás je ten konár mečom naozaj, so všetkými pocitmi s tým spojenými. Preto dospeláci nechápu, prečo plačeme alebo vzdorujeme, keď nám ho kážu zahodiť.

„Nevymýšľaj! Maj už rozum! Už si na to veľký.” V dobrom sme takto dospelákmi motivovaní, aby sme prestali veriť svojim predstavám. Starší sú vtedy pre nás vzorom, tak ich začneme kopírovať a svoju vieru v neviditeľné začneme v sebe potláčať. Je nimi predsa považovaná za detinskosť a naivitu. Nechceme byť na smiech a tak sa z mocných mečov stanú aj pre nás len nepodstatné konáre. A z nás sa stanú rovnakí dospeláci pohŕdajúci predstavami, ochotní uveriť len tomu, čo už zažili na vlastnej koži, videli na vlastné oči alebo aspoň počuli z overeného zdroja.

Z týchto obmedzení si tak sami staviame plot a sami sa zatvárame do ohrádky všeobecne známeho a overeného. Postupne prestaneme chodiť na dobrodružné výpravy do nekonečných teritórií za plotom, v ktorých čaká na objavenie všetko, čo z ohrádky považujeme za nemožné. Až nakoniec úplne zabudneme, že mimo našej vykolíkovanej „reality” existuje aj niečo iné. Veriť čomukoľvek za touto hranicou je pre nás naivné, nedôstojné, nedôveryhodné, nebezpečné alebo nelogické. Zabúdame pritom, že každá jedna vec, ktorú okolo seba vidíme, tu nebola vždy. Úplne všetko bolo pôvodne tiež len predstavou za tým plotom a dnes to vnímame ako realitu len preto, že tej predstave niekto uveril natoľko, že ju spoza toho plota do našej reality preniesol.


Ako dokonalo funguje naša predstavivosť aj keď si to neuvedomujeme.


Takto si to obmedzenie posúvame z generácie na generáciu už celé stáročia, čím každému ďalšiemu pokoleniu bránime prekročiť tieň svojich rodičov a ako ľudstvo sa posúvame ďalej len zásluhou tých pár ľudí, ktorí si v každej generácii túto schopnosť uchovajú. Všetci ostatní takto svoju predstavivosť z podvedomej úrovne, keď si ňou úplne prirodzene spestrujeme v detstve život, potlačíme do nevedomej úrovne, odkiaľ jej umožníme ovplyvňovať nám život bez nášho vedomia.


To však vôbec neznamená, že nám ho ovplyvňuje menej. Naša predstavivosť totiž funguje dokonalo a stále, bez ohľadu na to, či si jej vplyv uvedomujeme. Funguje ako dokonalá počítačová hra, ktorá nám umožňuje nielen vidieť a počuť, ale dokonca zažiť, čokoľvek si prajeme. V detstve vieme túto vychytávku používať aktívne tak, že si sami vytvárame akúkoľvek realitu, aká nám napadne. Vďaka tomu sa s predstavivosťou dostaneme kamkoľvek: do rozprávky, do inej galaxie či dimenzie. Ako dospeláci sme tiež neustále pohltení touto vychytávkou, akurát o tom nemáme ani potuchy. A ak sa nám nepáči, čo práve prežívame, je to len preto, že si už od detstva sedíme na ovládači a ani o tom netušíme.


Z aktívnych realizátorov svojich predstáv tak vyrastieme na nevedomých účastníkov či dokonca realizátorov predstáv iných. Nemôžeme sa potom čudovať, keď nás to nebaví. Ak sme uverili predstave, že je život plný trápenia a problémov, nemôžeme sa sťažovať, ak ho taký skutočne aj máme. Naša predstavivosť totiž spoľahlivo realizuje všetky predstavy, ktorým veríme, bez ohľadu na to, či sú pre nás prospešné alebo deštrukčné.

Napriek tomu, že si ich obrovskú moc neuvedomujeme, potvrdilo už aj množstvo vedeckých experimentov, že náš mozog nedokáže rozlíšiť presvedčivú predstavu od skutočného zážitku. Predstava, ktorej veríme, totiž ovplyvňuje naše vnímanie reality natoľko, že ju doslova formuje „podľa našich predstáv”. Presvedčivá predstava v nás totiž vytvára skutočné emócie, ktoré ovplyvňujú našu náladu aj myšlienky a tie následne ovplyvňujú naše vnímanie okolia a to, ako naň reagujeme. Takto vplývajú predstavy na všetky naše rozhodnutia aj skutky.


Sami sa tak stávame výkonným nástrojom predstáv, ktorým sme uverili.


Dokážete si určite predstaviť aspoň pár príkladov, ako sa táto moc predstáv ovplyvňovať naše správanie, zneužíva už tisícročia. A to len preto, že si ju väčšina z nás vôbec neuvedomuje. Z predstáv totiž vychádzajú nielen všetky nápady a vynálezy, ktorými si život obohacujeme. V predstavách tvoríme aj naše strachy a konflikty, ktorými si sami spôsobujeme utrpenie na osobnej aj kolektívnej úrovni. Tak ako je žiarlivec schopný uveriť predstave, že ho ohrozujú iní muži a ničiť tak život sebe, všetkým okolo a ešte aj zničiť vzťah, o ktorom je presvedčený, že ho zachraňuje… dokážeme podobným predstavám uveriť aj na kolektívnej úrovni.


Bez tejto moci predstáv by nikto nikdy nepresvedčil tisíce iných ľudí, aby opustili svoje rodiny a odišli bojovať proti rovnakým ľuďom, akými sú oni sami. Bez vytvorenia predstavy ohrozenia by si mohli mocichtiví ukájať svoje ambície akurát tak sami, v osobnom dueli. Určite nie z bezpečne vzdialeného pahorku s pekným výhľadom na bojisko či dokonca z pohodlia svojho paláca, kde ich nad tým bojiskom akurát tak namaľovali. Čo na tom, že pritom sedeli na drevenom koni vo svojej obývačke. Na vytvorenie presvedčivej predstavy nebojácneho vodcu a ochrancu ľudu to úplne stačilo.

Či už uveríme predstave, že nás ohrozuje iná viera, rasa, národ, sexuálna orientácia alebo názor…, história nám už nespočetnekrát dokázala, že tak ako pri žiarlivosti sa tým jediným nebezpečenstvom stávame sami, ak takejto predstave uveríme. Pretože tá nás dovedie vždy len ku konfliktu, ktorým nikdy nič nezískame, vždy len stratíme. Energiu, ktorú by sme mohli využiť pre svoj rast, tak pod vplyvom predstavy premrháme na boj, čím sa dostaneme len k väčšej nenávisti, zmaru a vyčerpaniu. Rovnako sa však vieme pomocou predstáv dostať aj k láske, radosti, harmónii a prosperite. Stačí len vedieť ako.


Ako získať svoje krídla späť


Obrovský vplyv predstáv na svoj život si dnes neuvedomujeme oveľa viac ako v minulosti, máme len sofistikovanejšie nástroje na ich šírenie. Nie je preto úplne márne začať si ich vo svojom živote všímať. Zmysel to má však len vtedy, ak pritom nebudeme riešiť druhých a sústredíme sa len na seba. Možno vás prekvapí, rovnako ako mňa, koľko životných rozhodnutí, zásadných aj tých každodenných, robíme len na základe predstáv, ktoré voláme očakávania. A koľkokrát sme obmedzili seba či niekoho iného, tiež len kvôli predstavám, ktoré voláme obavy. Všímať si ich vplyv je však len začiatok jednej zásadnej zmeny v našom živote.


Zo začiatku to nemusí byť príjemné. Otrasieme totiž všetkým, čo sme doteraz považovali za realitu. To, čo sa nám bude javiť ako ohrozenie všetkého, čomu sme doteraz verili, je však v skutočnosti naším oslobodením. Nie náhodou nazýval Buddha aj Jung túto fázu "prebudením". Uvedomovanie si predstáv nám totiž umožní ich rozpoznávať. Vďaka čomu dokážeme odľahčiť svoj život o množstvo tých, ktorými sme si sami nevedome škodili a miesto nich sa dokážeme vedome sústrediť na tie predstavy, ktorými si prospievame.

Po tomto uvedomení sa vieme dostať ešte ďalej a prekročiť ten plot, ktorým sa roky sami obmedzujeme. To nám zásadne rozšíri možnosti a umožní predstavy aj tvoriť a ovplyvňovať si nimi život vedome doslova „podľa svojich predstáv”. Práve tejto radikálnej zmene vravíme transformácia a schopnosti, ktorá nám ju umožňuje hovoríme kreativita. Bez nej sú naše možnosti limitované a svoju prirodzenú potrebu rásť dokážeme vtedy uspokojiť len na úkor druhých, čo prirodzene vedie ku konfliktom na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Ich množstvo a intenzita je tým väčšia, čím máme v sebe potlačenejšiu schopnosť tvoriť.


Čím viac kreativity, tým lepší život.


Ak však dokážeme vedome prekračovať plot známej reality, naše možnosti sú nekonečné. Keby mala kreativita hranice, nemohli by predsa každý deň vznikať ďalšie úžasné pesničky, romány, filmy, produkty, vynálezy, ani recepty... A videli ste už kuchára, skladateľa, či spisovateľa, ktorý by musel zničiť iného, aby mohol uskutočniť svoju predstavu? Ak áno, tak len preto, že mu chýbala kreativita.

S kreativitou totiž nemáme potrebu rásť na úkor druhých a brať im ich priestor, lebo si vieme vytvoriť nový. Pretože kreativita nám umožňuje tvoriť nové bez potreby ničiť čo tvoria iní, alebo bolo vytvorené pred nami. Naopak, máme k tomu úctu, lebo nás to inšpiruje a posúva ďalej. Preto pre nás vtedy nikto nepredstavuje obmedzenie, ohrozenie, ani konkurenciu. A ak predsa len na nejaké limity narazíme, tak sú to jedine tie naše. Ich prekonávanie je však podstatou kreativity. Preto keď vieme ako funguje, dokážeme uskutočňovať aj to, čo sme ešte včera považovali za nemožné v akejkoľvek oblasti svojho života. Vďaka čomu sa stávame spokojnejší, ohladuplnejší, životaschopnejší a nezávislejší, čím prospievame sebe aj svojmu okoliu. Získame však ešte oveľa viac.


Každý z nás, kto si touto transformáciou prejde a získa svoju tvorivosť späť, prestane byť obmedzením nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Umožníme tak vyrásť oveľa schopnejšej generácii, akou sme boli sami. Generácii, ktorá už nebude musieť opakovať tie isté chyby len v novej forme, ako ich opakujeme už my po svojich predkoch.


Súčasný svet je len výsledkom toho, čo sme z neho vytvorili. Ak nie je zrovna podľa našich predstáv, zmeniť ho dokážeme až vtedy, keď si uvedomíme, že sme to my, kto ho tvorí. Čím viac nás dokáže žiť podľa svojich predstáv, tým šťastnejším miestom to tu bude.


Rasťo.



Pozn.: Tento článok som napísal pre mesačník Moja psychológia ako prvý diel trilógie o vplyve predstáv na náš život. Vyšiel v jej decembrovom čísle roku 2021.




357 views0 comments